Dysplázia bedrového kĺbu (DBK) je degeneratívne ochorenie bedrového kĺbu charakterizované nezvratnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehennej kosti. Jedná sa o dedične podmienené ochorenie, avšak vplyvy vonkajšieho prostredia významne pôsobia na fenotyp bedrového kĺbu. Na vznik DBK má u psov vplyv nadmerná a predčasná pracovná a športová záťaž, nepriaznivé prostredie (klzké podlahy a nevhodné povrchy) a prekrmovanie vysoko-energetickou stravou a vápnikom vedúce k rýchlemu rastu zvieraťa jeho nadmernej hmotnosti. Ochorenie má rôzne stupne a prejavy.
Príznaky
Príznaky dysplázie bedrového kĺbu (DBK) u psov sú veľmi rôznorodé od opatrnej chôdze, cez rôzne stupne krívania, neochotu vstávať, celkovú neochotu k pohybu, vyhýbavosť voči prekážkam, slabosť zadných končatín. Zhoršenie stavu nastáva po záťaži. Často sa stáva, že majiteľ si v začiatkoch vysvetľuje neochotu k pohybu len lenivosťou, slabším temperamentom, prípadne únavou zvieraťa.
Diagnostika a terapia
Ochorenie sa dá diagnostikovať a určiť stupeň dysplázie jedine RTG vyšetrením vykonanom v celkovej anestézie na oficiálne schválenom RTG pracovisku. Od 12 týždňov veku je možné vykonať tzv. rannú diagnostiku DBK.
V prípade zistenia ochorenia rannou diagnostikou je do 7 mesiaca života možná chirurgická liečba. Po operačnom zákroku je potrebné zabezpečiť rekonvalescenciu a rehabilitáciu. Konzervatívna liečba spočíva v pravidelných rehabilitáciách, udržiavaní zvieraťa v dobrej fyzickej kondícii a podávaní vhodných chondroprotektív. Dôležité je zabezpečiť postihnutým jedincom primeraný pohyb. To znamená bez preťažovania, vyhýbaním sa skokom, schodom, prudkým náhlym pohybom. Správne manažovaný, kĺby šetriaci pohyb ( napr. na mäkkých povrchoch, či plávanie vo vode) má naopak vzhľadom na posilnenie svalstva pre psa veľký benefit. U jedincov s nadváhou je potrebná redukcia hmotnosti.
Ako pomáha Dornova metóda
Chybnú biomechaniku bedrového kĺbu Dornova metóda rieši jemným, ale dôsledným usadzovaním guľovitej hlavice stehennej kosti do miskovitej jamky v kosti bedrovej kosti. Tým dochádza k zväčšeniu styčnej plochy vzájomne sa dotýkajúcich kostí, je zaistená správna funkcia kĺbovej chrupavky, väzov, šliach a fascií. Fyziologické uloženie kostí v kĺbe zamedzí rozvoju ich tvarových zmien a poškodeniu chrupavky. Pravidelným ošetrovaním oporného aparátu sa predchádza rozvoju zmien v pohybových vzorcoch ako je krívanie, hojdavá chôdza a vytáčanie panvy. Tieto zmeny majú negatívny vplyv na vznik ďalších zmien v opornom aparáte a rozvoji ďalších ochorení, najmä spondylózy.
